Anna Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom. V
tomto nemeckom meste, v ktorom bol jej otec bankárom, prežila aj prvé
roky svojho krátkeho života. V roku 1933 sa nemeckým ríšskym kancelárom
stal Adolf Hitler a rodina preto z Nemecka odišla. Frankovci sa usadili v
Amsterdame, kde si otec založil firmu Opekta. Anna Franková a jej
sestra Margot začali v hlavnom meste Holandska navštevovať aj základnú
školu.
V máji 1940 napadlo hitlerovské Nemecko Holandsko a do platnosti
vstúpilo množstvo protižidovských zákonov a nariadení. Anna Franková ich
neskôr opísala aj vo svojom denníku: "Židia musia nosiť židovskú
hviezdu, židia musia odovzdať bicykle, židia nesmú cestovať električkou,
môžu nakupovať len od 15.00 do 17.00 h, od 20.00 do 06.00 h nesmú vyjsť
na ulicu, nesmú navštevovať divadlá, kiná ani zábavné podniky..." Vtedy ešte netušila, že tieto jej riadky budú po druhej svetovej vojne čítať ľudia na celom svete.
Krátko po tom, ako Anna i jej sestra Margot nastúpili na amsterdamské
židovské lýceum, sa 6. júla 1942 ich rodina utiahla do starostlivo
pripraveného úkrytu. Stal sa ním zadný dom v otcovej firme - dve
poschodia v budove na ulici Prinsengracht. V tomto úkryte strávila Anna
Franková s ďalšími židmi viac ako dva roky.
Denník začala písať 12. júna 1942, na svoje 13. narodeniny. Verne v ňom
zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi,
dusivú atmosféru a zmeny ľudských charakterov. Na obyvateľov úkrytu
padla totiž rýchlo ponorková choroba, človek nebol ani na chvíľu sám,
nesmel sa nahlas zasmiať ani plakať. Celý čas v sebe obyvatelia úkrytu
dusili zlosť, napätie či strach.
Do denníka pretavila všetky svoje pocity a na jeho stránkach možno jasne
vidieť prerod malej, bezstarostnej Anny na rýchlo dospievajúce dievča.
Život v úkryte jej poskytol veľa možností spoznať ľudí a ich správanie,
spoznať seba a pochopiť, čo chce v živote dokázať a čo je pre ňu
dôležité. Rozhodla sa, že keď toto peklo pominie, bude novinárkou. Na
jar 1944 si dala predsavzatie, že o celom skrývaní napíše knihu a ako
predloha jej mal slúžiť práve tento denník.
Posledný zápis v denníku je z 1. augusta 1944. O tri dni neskôr, 4.
augusta 1944, na anonymné telefonické udanie vtrhla do úkrytu polícia a
všetkých zatkla. Do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau
sa Frankovci aj ďalší obyvatelia úkrytu dostali jedným z posledných
transportov - 3. septembra 1944.
Annina mama zomrela začiatkom januára 1945. Margot a Anna zomreli na
týfus v tábore Bergen–Belsene v marci 1945, len niekoľko týždňov pred
jeho oslobodením.
Koncentračné tábory prežil len Annin otec Otto Heinrich Frank, ktorý po
vojne zabezpečil vydanie dcérinho denníka a založil Nadáciu Anny
Frankovej.
V máji 1960 v dome na ulici Prinsengracht č. 263 v centre Amsterdamu
otvorili múzeum Dom Anny Frankovej. Kniha s názvom Denník Anny Frankovej
prvý raz vyšla v roku 1947. Neskôr ju preložili do viac ako 50
svetových jazykov, zdramatizovali i sfilmovali.